Plemeno patrí medzi najstaršie čiernohlavé plemená. Jeho začiatky siahajú do Malej Ázii, odkiaľ sa postupne dostalo na Balkán (najmä oblasť dnešného Rumunska) a neskôr do karpatského regiónu a východnej Európy Viac…(Listovka AX, 2017)
Zoborský králik patrí medzi najmladšie králikov na Slovensku. Jeho šľachtenie prebiehalo aj na farme VÚŽV Nitra pod vedením RNDr. Jána Rafaya, CSc., ktorý štafetu prebral po doc. Zelníkovi. Viac…(Článok uverejnený v SChove, 2/2002, s. 40-41)
Pôvodná valaška, alebo presnejšie valaška, predstavuje najpôvodnejšie plemeno oviec chované na území Slovenska. Jej pôvod môžeme vystopovať do obdobia tzv. valaskej kolonizácie v 13. až 14. storočí, keď prichádza z územia dnešného Rumunska. Viac…(Článok uverejnený v SChove 8/2016, s. 38-39).
Pôvod merinských oviec treba hľadať v Ázii, odkiaľ sa dostali do Európy. Veľký rozmach zažili v Španielsku, odkiaľ sa vyvážali do celého sveta. Viac…(Listovka Agrokomplex, 2017)
Publikovaná štúdia je prvou detailnou analýzou genetickej diverzity pinzgauského dobytka, ktorá prezentuje naše zistenia a poukazuje na možnosti ich využitia pre zachovanie plemena v jeho pôvodnom fenotype. Viac…(Článok uverejnený v SChove, 7-8/2017, s. 46-47)
Pinzgauský dobytok sa začal na území dnešného Slovenska chovať v 30-tych rokoch 19. storočia, najmä v horských oblastiach a postupne sa stal dominantným plemenom na Hornom Považí, Kysuciach, Orave, v Turci, na Liptove, Spiši a Hornom Šariši. Viac…(Listovka Agrokomplex, 2016)
Slovenský strakatý dobytok patrí do skupiny simentálskeho dobytka. Meno tejto skupiny je odvodené od miesta jeho vzniku – údolia rieky Simme v západnom Švajčiarsku. Simentálsky dobytok patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie skupiny dobytka na svete. Spolu s pinzgauským dobytkom sa najrýchlejšie prispôsobili slovenským pomerom. Obľúbeným sa stal vďaka dobrej rastovej schopnosti, zároveň dobrej produkcii mlieka a možnosti využitia jeho ťažnej sily. Viac…(Článok uverejnený v SChove 12/2016, s. 42-43.)
V štrnástom storočí začali na naše územie po hrebeňoch Karpát prichádzať kočovní pastieri z Valašska (súčasné Rumunsko) – valaská kolonizácia. Títo začali osídľovať podhorské oblasti a efektívne využívať horské holiny a stráne na chov a pasenie oviec, ktoré so sebou priniesli. Viac…(Listovka Agrokomplex, 2017)