Slovenská biela hus
Články
Stupeň ohrozenosti
Kriticky ohrozené
História
Slovenská biela hus vznikla koncom prvej polovice 20. storočia krížením miestnych husí z podunajskej oblasti s maďarskými a emdemskými husami v oblasti Nitry a Levíc. Cieľom šľachtenia bolo vytvoriť trojúčelovú hus (mäso, pečeň¸ perie), vhodnú do pastevných oblastí, so zachovaným inštinktom kvokavosti a zvukových prejavov, ktorá bude mať vyššiu hmotnosť a znášku a dobrú kvalitu peria. Záujem o toto plemeno bol obnovený z iniciatívy Slovenského zväzu chovateľov v 60. rokoch 20. storočia.
Vzhľad - exteriér
Plemeno zaraďujeme medzi stredne ťažké plemená husí. Operenie zvierat je čisto biele. Zvieratá sú nenáročné na chov, otužilé a dobre zužitkujú pastvu. Životnosť husí je 12 rokov, no výnimkou nie sú aj staršie husi. Plodnosť gunárov výrazne klesá po 6 roku života. Jemný pohlavný dimorfizmus (rozdiely medzi pohlaviami) je možné sledovať vo vzpriamenejšom držaní tela gunára, jeho zvukovom prejave a ochrannom správaní. Dôležitým znakom pri hodnotení zvierat je jednoduché podbruško.
Úžitkovosť
Gunár dosahuje hmotnosť až do 8 kg, hus do 7 kg. Znáška predstavuje 10 až 18 vajec s bielou škrupinou a priemernou hmotnosťou 160 g. Pri odoberaní vajec a zabránení sadnutia husi je možné vyvolať druhú, menej početnú znášku. Slovenská biela hus má zachovaný pud kvokavosti, to znamená, že sama vajcia vysedí a vyvedie húsatá.
Hodnotenie
plemena
Galéria
Chovateľov združuje:
Slovenský zväz chovateľov