Askánske merino - Živočíšne genetické zdroje

Články

Priebeh laktácie pri cigáji a zošľachtenej valaške

Jediný chov plemena askánske merino v celej Európskej únii je na Slovensku

Stupeň ohrozenosti
Kriticky ohrozené

História

Pôvod merinských oviec treba hľadať v Ázii, odkiaľ sa dostali do Európy. Veľký rozmach zažili v Španielsku, odkiaľ sa vyvážali do celého sveta. Askánske merino bolo vyšľachtené v roku 1935 v oblasti Askanija Nova na východe Ukrajiny, v blízkosti Čierneho mora. Odtiaľ boli exportované do mnohých krajín bývalého východného bloku, vrátane Československa. Na Slovensku vzniklo množstvo chovov hlavne v južnej a východnej časti. Po roku 1989 nastal útlm chovu jemnovlnových oviec, a tak sa aj askánske merino dostalo na pokraj vyhynutia. Za uchovanie plemena askánske merino na Slovensku môžeme ďakovať chovateľovi MVDr. Dušanovi Antalíkovi z Veľkej Vsi.

Vzhľad - exteriér

Zvieratá askánskeho merina sú mäsovo-vlnového úžitkového typu. Jedince majú väčší telesný rámec, pomerne dobré osvalenie. Typickým znakom sú kožné záhyby na krku (1–2). Ovce majú dokonalý obrast tela (končatiny sú ovlnené až po sponky, hlava často až po mulec). Ide o jemnovlnové plemeno oviec, ktoré sa strihá raz ročne. Rúno je zložené výlučne z vlnovlasov ( pravé rúno).

Úžitkovosť

Barany sú rohaté, ovce obvykle bezrohé. Živá hmotnosť bahníc sa pohybuje v rozmedzí 55 – 60 kg, barany dosahujú hmotnosť 80 – 90 kg. Dobrú plodnosť potvrdzujú údaje PS SR, š.p., podľa ktorých dosiahli bahnice zapojené do kontroly úžitkovosti v roku 2016 plodnosť na obahnenú bahnicu 151,7 %. Jahňatá majú pomerne dobrú rastovú schopnosť. Ročná dĺžka vlny je 7 – 9 cm; sortiment vlny je AA/A až A/B (hrúbka 22,5 až 27 µm). Ročná striž vlny sa pohybuje od 6 do 8 kg pri bahniciach a v rozmedzí 10 – 12 kg pri baranoch.