Svet

Záchrana domácich plemien v Nórsku

V Nórsku sa podarilo za 30 rokov zvrátiť klesajúci trend šiestich kriticky ohrozených plemien hovädzieho dobytka. Prispela k tomu dobrá evidencia zvierat, komunikácia a dobré poradenstvo.

Päť plemien hovädzieho dobytka v Nórsku sa v 90-tych rokoch dostalo na okraj vyhynutia, keď v krajine evidovali iba desiatky zvierat týchto mliekových plemien. V roku 1990 prebehol monitoring týchto populácií a bola spustená databáza pre evidenciu zvierat týchto plemien. Registrácia zvierat v tejto databáze je dobrovoľná a bezplatná, databáza prakticky nahrádza úlohy plemennej knihy. Informácie uchovávané v tejto databáze slúžia chovateľom pri kontrole príbuzenskej plemenitby a pomáhajú pri výbere nepríbuzných zvierat. Údaje z nej sa využívajú aj pre hodnotenie stavu populácií jednotlivých plemien.

Dôležitou súčasťou záchrany plemien bolo zapojenie chovateľského združenia Geno (Zväz chovateľov nórskeho červeného dobytka), ktorý každoročne od roku 1990 nakupoval mladých býčkov na produkciu semena pre génovú banku. Geno tiež poskytuje finančné prostriedky na samotnú produkciu a uchovávanie získaných vzoriek.

Počas tridsiatich rokov bolo hlavným cieľom zvýšiť počet žijúcich zvierat a zároveň sa vyhnúť vysokému stupňu príbuzenskej plemenitby. To vyžadovalo dobrú komunikáciu a jednoduchý prístup chovateľov k bezplatnému poradenstvu. Podobne ako v prípade pinzgauského dobytka na Slovensku, aj tu sa chovatelia začali viac orientovať na chov dobytka v systéme bez trhovej produkcie mlieka. Dôsledkom bolo, že v populáciách pôvodne mliekových plemien sa v roku 2015 chovalo až 50% kráv v systéme dojčiacich kráv. V súčasnosti sa tento podiel odhaduje na 75%. Počty zvierat ohrozených plemien však stúpli z niekoľkých desiatok na stovky. Za úspechom záchrany plemien možno čiastočne vidieť aj dotačnú politiku. Podpora pre ohrozené plemená začala byť vyplácaná v roku 2000, no jej výška stúpala len pomaly. Po ôsmych rokoch prekonala 100EUR/kravu/rok, v súčasnosti je na úrovni 370EUR/kravu/rok. Túto podporu v Nórsku nepovažujú za kompenzáciu príjmov, ale za odmenu pre farmárov a ich úsilie v ochrane ohrozených plemien.

Viac na: https://nibio.brage.unit.no/nibio-xmlui/handle/11250/3073873

CigájaDomáceOvceZošľachtená valaška

Priebeh laktácie pri cigáji a zošľachtenej valaške

V roku 2015 vedci sledovali tvar laktačných kriviek dvoch našich plemien oviec – cigáje a zošľachtenej valašky. Zistili, že napriek rovnakému množstvu nadojeného mlieka za 150-dňovú laktáciu sa tvary laktačných kriviek týchto plemien líšia.

Laktačnou krivkou graficky vyjadrujeme zmeny v produkcii mlieka počas laktácie. Z pohľadu chovateľa je výhodnejšou vyrovnanejšia krivka, čo znamená, že denná produkcia mlieka na začiatku a na konci laktácie sa príliš neodlišujú. Vedci už skôr zistili, že tvar laktačnej krivky a teda aj produkcia mlieka v jednotlivých fázach laktácie je dedičná. To znamená, že zmeny v množstve nadojeného mlieka počas laktácie sa prenášajú z rodičov na potomkov.

V roku 2015 vedci zistili, že pri plemene zošľachtená valaška bola 150-dňová laktácia v období od 50. do 200. dňa vyrovnanejšia, než pri plemene cigája. Produkcia mlieka pri zošľachtenej valaške klesla v priebehu laktácie o 21%, zatiaľ čo pri cigáji bol pokles až 44%. Zmeny nastali aj pri obsahu tuku a bielkovín. Výraznejší nárast obsahu tuku a bielkovín zistili pri plemene cigája. Pri plemene zošľachtená valaška bol tento nárast menej výrazný. Napriek týmto rozdielom, priemerná produkcia mlieka za 150-dňovú laktáciu bola pri oboch plemenách rovnaká.

Zdroj: The effect of stage of lactation on daily milk yield, and milk fat and protein content in Tsigai and Improved Valachian ewes (doi: 10.15567/mljekarstvo.2015.0107)

Svet

ERFP – Európsky regionálny fokálny bod pre živočíšne genetické zdroje

Ochrana ohrozených plemien hospodárskych zvierat (živočíšnych genetických zdrojov) je predovšetkým zodpovednosťou jednotlivých krajín. Avšak, pre zlepšenie tejto ochrany je potrebná medzinárodná spolupráca. V európskom priestore túto spoluprácu zaisťuje Európsky regionálny fokálny bod pre živočíšne genetické zdroje. Tento predstavuje sieť národných koordinátorov a odborníkov, ktorí sú zapojení v rôznych aktivitách v oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov. Okrem výmeny poznatkov a skúseností rieši ERFP aj dlhodobé a krátkodobé úlohy.

Prostredníctvom pracovných skupín (WG, Task force) rieši dlhodobé úlohy. Aktuálne sa tieto skupiny zaoberajú problematikou „cezhraničných“ plemien, prípravou strategických dokumentov a informačnými systémami evidencie vzoriek v génových bankách. Krátkodobé úlohy sú riešené prostredníctvom ad hoc akcií. V predošlom roku sa v rámci týchto akcií riešila problematika domácich plemien koní v severských krajinách, hľadali sa možnosti vzájomnej spolupráce medzi databázami týkajúcimi sa živočíšnych genetických zdrojov a rozoberané boli aj sanitárne podmienky pre dlhodobé uchovávanie vzoriek v génových bankách.

Viac informácií o týchto aktivitách a mnoho ďalších informácií z oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov nájdete priamo na stránkach ERFP (https://www.animalgeneticresources.net).