DomáceStrakatý

Záchrana pôvodného slovenského strakatého dobytka na Slovensku

V roku 2022 vznikla iniciatíva zameraná na záchranu pôvodného slovenského strakatého dobytka v oblasti Podpoľania. Kravy, ktoré miestni gazdovia volajú cementárky, sa dlhodobo chovajú v pôvodných systémoch hospodárenia. A tak si zvieratá v porovnaní so súčasným slovenským strakatým dobytkom zachovali pôvodné vlastnosti – menší telesný rámec, nižšiu úžitkovosť, utváranie vemena vhodné pre ručné dojenie, dlhovekosť, chodivosť a žemľovo-žlté sfarbenie.

Pre záchranu pôvodného typu bolo bonitérom Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka vybraných 30 dojníc, ktoré zodpovedali pôvodnému fenotypu. V spolupráci so Slovenskými biologickými službami, a.s., na IS v Lužiankach boli vybrané inseminačné dávky simentálskych býkov, ktoré pôsobili v 80-tych rokoch minulého storočia. V roku 2023 sa začali rodiť prvé teľatá.

Veľkou výzvou je ďalší výber zvierat vhodných pre záchranu tohto pôvodného typu, najmä z pohľadu farby. Preto sa genetické analýzy zamerajú aj na podmienenosť sfarbenia a identifikáciu zvierat, ktoré by mohli byť vhodnými rodičmi. Okrem nich sa pracovníci Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre zamerajú aj na genetické analýzy, ktoré by mali odhaliť ako veľmi sa odlišuje pôvodný typ od súčasného strakatého dobytka.

DomáceOravka

Bližší pohľad na znášku plemena oravka

Znáškou vajec sa plemeno oravka môže porovnávať s ďalšími kombinovanými plemenami kury domácej. Vedci z NPPC – Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa bližšie pozreli aj na formovanie a kvalitu vajec nášho domáceho plemena.

V prípade oraviek vedci zistili, že čas medzi dvomi po sebe znesenými vajcami sa pohyboval približne od 23 do 29 hodín. V intervale 24 až 26 hodín bolo sformovaných 67% vajec, polovica z nich bola sformovaná v priebehu 25 hodín. Objavili sa aj extrémy, kedy sliepka zniesla nasledujúce vajce aj v priebehu 16 alebo až 32 hodín. Pri porovnávaní dĺžky série znesených vajec vedci zistili, že dĺžka formovania vajca sa znižovala s predlžovaním času série. Za sériu sa pritom považujú po sebe znesené vajcia, bez výraznej časovej prestávky, ktorá vo väčšine prípadov predstavuje jeden deň.  

Vedci tiež zistili, že hmotnosť znesených vajec oraviek bola vyššia než hmotnosť vajec plemena rodajlendka červená. Upozornili však, že v inom výskume bolo toto porovnanie opačné. Teda hmotnosť vajec rodajlendky červenej bola vyššia než hmotnosť vajec oraviek. Líšila sa aj hrúbka škrupiny vajec. Tá bola väčšia pri vajciach znesených rodajlendkami.

Vedci tiež potvrdili, že hmotnosť znesených vajec so stúpajúcim vekom sliepok stúpala. Na druhej strane hrúbka škrupiny vajec klesala so stúpajúcim vekom sliepok. Zmeny však pozorovali aj v ďalších rozmeroch vajec a ich kvalitatívnom zložení (bielok a žĺtok).

 

Viac informácií nájdete v pôvodných vedeckých článkoch: Study of Time Intervals of Egg Formation in Oravka Hens, Effect of breed on some parameters of egg quality in laying hens, Eggs quality of Oravka breed hens depending on hen´s age

Svet

Záchrana domácich plemien v Nórsku

V Nórsku sa podarilo za 30 rokov zvrátiť klesajúci trend šiestich kriticky ohrozených plemien hovädzieho dobytka. Prispela k tomu dobrá evidencia zvierat, komunikácia a dobré poradenstvo.

Päť plemien hovädzieho dobytka v Nórsku sa v 90-tych rokoch dostalo na okraj vyhynutia, keď v krajine evidovali iba desiatky zvierat týchto mliekových plemien. V roku 1990 prebehol monitoring týchto populácií a bola spustená databáza pre evidenciu zvierat týchto plemien. Registrácia zvierat v tejto databáze je dobrovoľná a bezplatná, databáza prakticky nahrádza úlohy plemennej knihy. Informácie uchovávané v tejto databáze slúžia chovateľom pri kontrole príbuzenskej plemenitby a pomáhajú pri výbere nepríbuzných zvierat. Údaje z nej sa využívajú aj pre hodnotenie stavu populácií jednotlivých plemien.

Dôležitou súčasťou záchrany plemien bolo zapojenie chovateľského združenia Geno (Zväz chovateľov nórskeho červeného dobytka), ktorý každoročne od roku 1990 nakupoval mladých býčkov na produkciu semena pre génovú banku. Geno tiež poskytuje finančné prostriedky na samotnú produkciu a uchovávanie získaných vzoriek.

Počas tridsiatich rokov bolo hlavným cieľom zvýšiť počet žijúcich zvierat a zároveň sa vyhnúť vysokému stupňu príbuzenskej plemenitby. To vyžadovalo dobrú komunikáciu a jednoduchý prístup chovateľov k bezplatnému poradenstvu. Podobne ako v prípade pinzgauského dobytka na Slovensku, aj tu sa chovatelia začali viac orientovať na chov dobytka v systéme bez trhovej produkcie mlieka. Dôsledkom bolo, že v populáciách pôvodne mliekových plemien sa v roku 2015 chovalo až 50% kráv v systéme dojčiacich kráv. V súčasnosti sa tento podiel odhaduje na 75%. Počty zvierat ohrozených plemien však stúpli z niekoľkých desiatok na stovky. Za úspechom záchrany plemien možno čiastočne vidieť aj dotačnú politiku. Podpora pre ohrozené plemená začala byť vyplácaná v roku 2000, no jej výška stúpala len pomaly. Po ôsmych rokoch prekonala 100EUR/kravu/rok, v súčasnosti je na úrovni 370EUR/kravu/rok. Túto podporu v Nórsku nepovažujú za kompenzáciu príjmov, ale za odmenu pre farmárov a ich úsilie v ochrane ohrozených plemien.

Viac na: https://nibio.brage.unit.no/nibio-xmlui/handle/11250/3073873

CigájaDomáceOvceZošľachtená valaška

Priebeh laktácie pri cigáji a zošľachtenej valaške

V roku 2015 vedci sledovali tvar laktačných kriviek dvoch našich plemien oviec – cigáje a zošľachtenej valašky. Zistili, že napriek rovnakému množstvu nadojeného mlieka za 150-dňovú laktáciu sa tvary laktačných kriviek týchto plemien líšia.

Laktačnou krivkou graficky vyjadrujeme zmeny v produkcii mlieka počas laktácie. Z pohľadu chovateľa je výhodnejšou vyrovnanejšia krivka, čo znamená, že denná produkcia mlieka na začiatku a na konci laktácie sa príliš neodlišujú. Vedci už skôr zistili, že tvar laktačnej krivky a teda aj produkcia mlieka v jednotlivých fázach laktácie je dedičná. To znamená, že zmeny v množstve nadojeného mlieka počas laktácie sa prenášajú z rodičov na potomkov.

V roku 2015 vedci zistili, že pri plemene zošľachtená valaška bola 150-dňová laktácia v období od 50. do 200. dňa vyrovnanejšia, než pri plemene cigája. Produkcia mlieka pri zošľachtenej valaške klesla v priebehu laktácie o 21%, zatiaľ čo pri cigáji bol pokles až 44%. Zmeny nastali aj pri obsahu tuku a bielkovín. Výraznejší nárast obsahu tuku a bielkovín zistili pri plemene cigája. Pri plemene zošľachtená valaška bol tento nárast menej výrazný. Napriek týmto rozdielom, priemerná produkcia mlieka za 150-dňovú laktáciu bola pri oboch plemenách rovnaká.

Zdroj: The effect of stage of lactation on daily milk yield, and milk fat and protein content in Tsigai and Improved Valachian ewes (doi: 10.15567/mljekarstvo.2015.0107)

Svet

ERFP – Európsky regionálny fokálny bod pre živočíšne genetické zdroje

Ochrana ohrozených plemien hospodárskych zvierat (živočíšnych genetických zdrojov) je predovšetkým zodpovednosťou jednotlivých krajín. Avšak, pre zlepšenie tejto ochrany je potrebná medzinárodná spolupráca. V európskom priestore túto spoluprácu zaisťuje Európsky regionálny fokálny bod pre živočíšne genetické zdroje. Tento predstavuje sieť národných koordinátorov a odborníkov, ktorí sú zapojení v rôznych aktivitách v oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov. Okrem výmeny poznatkov a skúseností rieši ERFP aj dlhodobé a krátkodobé úlohy.

Prostredníctvom pracovných skupín (WG, Task force) rieši dlhodobé úlohy. Aktuálne sa tieto skupiny zaoberajú problematikou „cezhraničných“ plemien, prípravou strategických dokumentov a informačnými systémami evidencie vzoriek v génových bankách. Krátkodobé úlohy sú riešené prostredníctvom ad hoc akcií. V predošlom roku sa v rámci týchto akcií riešila problematika domácich plemien koní v severských krajinách, hľadali sa možnosti vzájomnej spolupráce medzi databázami týkajúcimi sa živočíšnych genetických zdrojov a rozoberané boli aj sanitárne podmienky pre dlhodobé uchovávanie vzoriek v génových bankách.

Viac informácií o týchto aktivitách a mnoho ďalších informácií z oblasti ochrany živočíšnych genetických zdrojov nájdete priamo na stránkach ERFP (https://www.animalgeneticresources.net).

Domáce

Domáce plemená na výstave Agrokomplex 2023

Z dôvodu slabšej konkurencieschopnosti sa viaceré domáce plemená hospodárskych zvierat dostávajú na okraj záujmu chovateľov. Tí uprednostňujú špecializované plemená, ktoré im zabezpečia ekonomický zisk. Z tohto dôvodu veľkosti populácií domácich plemien klesajú a v súčasnosti zaraďujeme väčšinu z nich medzi ohrozené. Dôležitou súčasťou ochrany týchto plemien je ich prezentácia novým (mladým) i starým chovateľom, ale tiež širokej verejnosti, a zvyšovanie vedomostí o ich špecifických vlastnostiach (prispôsobivosť podmienkam, nenáročnosť chovu, odolnosť voči chorobám a parazitom, kvalita produktov).

Počas medzinárodnej výstavy Agrokomplex 2023 sa medzi ostatnými predstavili aj domáce plemená hospodárskych zvierat. Z chovu NPPC – VÚŽV Nitra bolo možné vidieť kury plemena oravka, nitrianske a zoborské králiky, slovenskú dojnú ovcu, pôvodné valašky. V Gazdovskom dvore u výskumníkov bolo možné vidieť aj biele krátkosrsté kozy, slovenskú bielu a suchovskú hus a holíčskeho modrého králika. Predviedli sa aj zvieratá slovenského strakatého a pinzgauského dobytka, zošľachtené valašky, cigáje, norik muránsky či slovenský športový pony.

DomáceZoborský

Zoborský králik uznaným slovenským národným plemenom

Plemeno zoborský králik bol uznaný Ústrednou odbornou králikarskou komisiou na základe doporučenia Uznávacej komisie pri ÚOKK SZCH v Nitre zo dňa 4.12.2004. Viac…(Článok uverejnený v SChove, 3/2005, s. 50)

Domácesuchovska

Suchovská hus sa teší priazni chovateľov

V našich podmienkach husi od vekov patrili ku gazdovskému dvoru. Suchovská hus bola ako oficiálne plemeno na Slovensku uznaná v roku 1992. Hlavný podiel má na tom šľachtiteľ Pavol Ilavský zo Suchej nad Parnou. Viac…(Článok uverejnený v SChove 1/2002, s. 50)

Domáceslovenska bielasuchovska

Slovenská biela a suchovská hus – najlepšie husi na gazdovský dvor

Slovenská biela hus vznikla koncom prvej polovice 20. storočia krížením miestnych husí s maďarskými a emdenskými husami. Suchovská hus bola vyšľachtená na konci 80. rokov. Viac…(Listovka Agrokomplex, 2018)

DomáceSportovy pony

Charakter koní slovenského športového pony

Pod pojmom charakter koní rozumieme ich povahu – povahové vlastnosti. V zootechnike sa uvádzajú dva typy: charakter dobrý a charakter zlý. Viac…(Článok uverejnený v SChove, 3/2003, s. 40-42)